|
1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2024 sa navrhovateľ domáha vydania uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva ku garáži s evidenčným číslom 2341 a súpisným číslom 8056, na ulici Langsfeldova 16 v
Bratislave, nezapísaná na liste vlastníctva, postavená na parcele registra „C“ č. 3874/1 o výmere 22 m2 v
katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, a to dňom 12.03.2000.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 12.03.1990 uzatvoril kúpnu zmluvu s pánom MUDr. Jozefom Mudroňom,
predmetom ktorej bola stavba - garáž na ulici Langsfeldova 16 postavená na parcele registra „C“ č. 3874/1 o výmere
22 m2 v k. ú Staré mesto, s evidenčným číslo 2341, nezapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „garáž“). Kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 19.000,- Kčs. Dňa 28.03.1990 sa strany predmetnej kúpnej zmluvy telefonicky dohodli, že
kúpna cena vo výške 18.200,- Kčs bude zaplatená kupujúcim predávajúcemu a časť kúpnej ceny vo výške 800,- Kčs
zaplatí predávajúci pánovi Stolárikovi, o čom strany zmluvy vyznačili poznámku na uvedenej kúpnej zmluve.
Navrhovateľ zaplatil dohodnutú sumu vo výške 18.200,- Kčs dňa 28.03.1990 formou poštovej poukážky, o čom
predložil potvrdenie - fotokópiu poštovej poukážky. Pozemok pod garážou - parcela registra „C“ č. 3874/1 o výmere
22 m2 je zapísaný na liste vlastníctva číslo 10 vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres
Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto a jeho vlastníkom je Hlavné mesto
Bratislava. Garáži bolo rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 18.09.2023 určené súpisné číslo
8056 na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 4.9.2023, pričom vydaniu rozhodnutia predchádzal súhlas miestneho
úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s určením súpisného čísla pre garáž zo dňa 14.09.2023, ako aj
obhliadka miesta stavby Langsfeldova - garáže zo dňa 18.08.2023. Dňa 29.09.2023 podal navrhovateľ návrh na
zápis garáže na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor do katastra nehnuteľností, avšak Okresný úrad
Bratislava, katastrálny odbor odmietol garáž zapísať pričom opakovane vyzýval navrhovateľa na predloženie doložky
ku kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril s predávajúcim s dátumom registrácie Štátnym notárstvom, ktorou navrhovateľ
nedisponuje. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor taktiež vyzval navrhovateľa aby predložil listinu
preukazujúcu prechod, alebo prevod vlastníckeho práva zo staviteľa Jozefa Stolárika na MUDr. Jozefa Mudroňa,
pričom navrhovateľ takýmito listinami nedisponuje, teda uvedenú požiadavku Okresného úradu Bratislava,
katastrálny odbor nedokázal splniť. Navrhovateľ kontaktoval v tejto súvislosti aj MUDr. Mudroňa, avšak nepodarilo sa
mu s ním spojiť. Navrhovateľ sa dňa 12.03.1990 ujal oprávnenej držby garáže v dobrej viere, že túto od MUDr.
Mudroňa odkúpil a nepretržite túto garáž užíva od uvedeného dňa do dnes, teda už viac ako 34 rokov. Pravidelne
uzatvára s mestskou časťou Bratislava Staré mesto nájomnú zmluvu na pozemok pod garážou, pričom súdu predložil
nájomnú zmluvu zo dňa 07.04.1994, v ktorej ho taktiež Mestská časť Bratislava - Staré Mesto považuje za vlastníka.
Aj z ďalšej dokumentácie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto vyplýva, že táto ho považuje za vlastníka. V súhlase
s určením súpisného čísla zo dňa 14.09.2023 je uvedené: „Vlastník garáže Ing. Zdenko Lajda, nar. 7.11.1950 bytom
Lansgsfeldova 34, 811 04 Bratislava je vlastníkom stavby garáže bez súpisného čísla na pozemku registra „C“ parc.č.
3874/1 vo výmere 22m2, na základe povolenia č. 832/1967-327/1 zo dňa 24.04.1968 a kúpnej zmluvy od pôvodného
vlastníka zo dňa 01.04.1990.“ Teda preukázateľne subjekt verejnej správy Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
považuje navrhovateľa viac ako 30 rokov za vlastníka garáže a koná s ním ako s vlastníkom garáže, rovnako ako aj
navrhovateľ užíva predmetnú garáž už viac ako 34 rokov v dobrej viere, že je jej vlastníkom, keďže ho okrem iného
za vlastníka ho považujú aj orgány verejnej správy a nikdy nebolo jeho vlastnícke právo sporné.
3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa § 134 Občianskeho zákonníka je predpokladom vydržania: a) oprávnenosť
držby, b) spôsobilý predmet, c) nepretržitosť držby a d) dĺžka doby držby. Ich súčasným splnením dochádza k
originárnemu nadobudnutiu práva priamo zo zákona (ex lege) a súdne rozhodnutie, ktorým sa vyhovie návrhu na
začatie konania, je len akousi garanciou, že vydržanie prebehlo v súlade so zákonom. Súdne rozhodnutie teda nie je
právnou skutočnosťou, pretože sa s ním nespája vznik, zmena ani zánik práv a povinností. Je však nevyhnutným
podkladom pre zápis nového vlastníka, resp. oprávneného z vecného bremena do katastra nehnuteľností. K tomu,
aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú
oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Za oprávnenú možno držbu
považovať vtedy, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Z hľadiska
dobromyseľnosti držby je relevantné, či existuje taká skutočnosť, na základe ktorej sa držiteľ mohol dôvodne
domnievať, že sa stal vlastníkom veci. Ide o tzv. titul nadobudnutia veci, ktorý nemusí byť právne dokonalý, môže byť
aj domnelý (putatívny), ale musí objektívne vzbudzovať dôvodné presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva.
Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či
držiteľ konal poctivo, teda, napríklad či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Predmetom konania o potvrdení vydržania je teda
preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastníckeho právo vydržaním podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Predmetnú otázku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte
občianskoprávneho kolégia, keď v rozsudku zo dňa 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 vyslovil právnu vetu:
„Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či
držiteľ konal poctivo, teda, napríklad či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ K uvedenému sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd
SR v rozhodnutí so sp. zn. II. ÚS 484/2015 (R 48/2018): „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký
výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju
obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto
rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Navrhovateľ má preto za to, že nedostatok registrácie na štátnom
notárstve nemá vplyv na oprávnenosť jeho držby, a splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
garáže vydržaním ku dňu 12.03.2000.
4. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
5. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe
tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
6. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
7. Na základe skutočností uvedených v návrhu a priložených dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti - garáže. Navrhovateľ
preukázal, že garáž nadobudol do oprávnenej držby na základe kúpnej zmluvy, ktorú s predávajúcim uzavrel dňa
12.03.1990, pričom za garáž zaplatil kúpnu cenu. Od tohto obdobia po dobu viac ako 10 rokov navrhovateľ garáž
nepretržite užíval a nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že s mestskou časťou
Bratislava - Staré Mesto uzatváral nájomné zmluvy na nájom pozemku, na ktorom je táto garáž postavená.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd podľa § 359f ods. 1 CMP vydal vyzývacie uznesenie, ktorým vyzval
účastníkov konania a iné dotknuté osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Súd zároveň podľa § 359f ods. 3 CMP určil lehotu na podávanie
námietok do 30.11.2025. |
|
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).
Námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania (§ 359h ods. 1 CMP) môže podať:
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) CMP a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca,
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d) CMP, alebo
d) iná osoba.
V námietkach okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) musí osoba
a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré
môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach
opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba
podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a
c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním (§
359h ods. 3 CMP).
Námietky sa podávajú na Mestskom súde Bratislava IV. Námietky podané osobou uvedenou v § 359c ods. 2 písm. b)
CMP a jej právnym nástupcom sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej
inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania (§ 359h ods. 2 CMP).
Súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré
neobsahujú náležitosti podľa § 359h odseku 3 CMP (§ 359h ods. 4 CMP). |