|
I. Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, a to:
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/24, na spoluvlastnícky podiel pripadá 36,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/24, na spoluvlastnícky podiel pripadá 36,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 19,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 19,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 21,62 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 21,62 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/,
- stavbe - rodinný dom so súpisným číslom 203, postavený na parcele reg. "C" parc. č. 394/1, o výmere 865 m2, v
spoluvlastníckom podiele 4/12 k celku a v spoluvlastníckom podiele 2/24 k celku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
|
|
1. Dňa 06.09.2022 bol súdu doručený návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu v znení jeho
doplnení zo dňa 11.01.2023, 20.12.2023 a 16.02.2024, a to pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie , o výmere 865 m2, pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere
457 m2, pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 a stavbe - rodinnému domu so
súpisným číslom 203, postavenom na parcele reg. „C“, parc. č. 394/1, o výmere 865 m2, ktoré sú zapísané na LV č.
390, vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, okres Komárno, obec Moča, katastrálne územie Moča.
Navrhovateľka žiadala o potvrdenie vydržania k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam a to
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/24, na spoluvlastnícky podiel pripadá 36,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/24, na spoluvlastnícky podiel pripadá 36,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 865 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/12, na spoluvlastnícky podiel pripadá 72,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 19,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 19,04 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 457 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 38,08 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 21,62 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 6/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 21,62 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 7/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 5/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 9/,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 394/3, druh pozemku: záhrada, o výmere 519 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/12, na
spoluvlastnícky podiel pripadá 43,25 m2, v podielovom spoluvlastníctve odporcu 8/
(pozn. súdu - ďalej ako predmetné nehnuteľnosti).
Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti užíva ako vlastné a to od roku 1987 a udržuje ich v poriadku.
Navrhovateľka oprávnenú držbu vyššie uvedených nehnuteľnosti odvodzuje od ,,predbežných zmlúv“ zo dňa
13.07.1984 a 09.11.1987. Na základe predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 oprávnená osoba Oľga Szalai, ktorá
zastupovala všetkých dedičov predmetných nehnuteľností, odovzdala predmetné nehnuteľnosti dňa 09.11.1987
navrhovateľke tým, že neskôr bude podpísaná riadna kúpnopredajná zmluva, k čomu ale už nedošlo. Obec Moča ako
spoluvlastník predmetných nehnuteľností, vedený na LV č, 390, pre obec a k. ú. Moča pod por. c 3 v súlade s
potvrdením obce zo dňa 29.06.2022, na základe Uznesenia Obecného zastupiteľstva dňa 25.08.2022 predala
navrhovateľke svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň spoluvlastníci František Antal, nar. 23.01.1972
a Alžbeta Antalová, nar.07.07.1938, uvedení na LV č. 390 pod por. č. 3 a 6 písomným čestným vyhlásením potvrdili,
že si neuplatňujú predkupné právo na parcely, ktoré budú predmetom vydržania a po potvrdení vydržania
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky vysporiadajú svoje
spoluvlastnícke podiely s navrhovateľkou tak, že ich prevedú na navrhovateľku osobitnou zmluvou. Uviedla, že rodina
navrhovateľky užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1987. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj písomné potvrdenia
Obce Moča zo dňa 15.07.2022. Na základe uvedeného mala za to, že dobromyseľne užíva predmetné nehnuteľnosti
viac ako 10 rokov.
2. K návrhu pripojila výpis z LV č. 390, potvrdenie obce Moča zo dňa
29.06.2022, čestné vyhlásenie Alžbety Antalovej zo dňa 29.06.2022, čestné vyhlásenie Františka Antala zo dňa
29.06.2022, potvrdenie obce Moča zo dňa 15.07.2022, úradný prekald predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987, výpis z
uznesenia z 45.zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Moča zo dňa 25.08.2022.
3. Súd vyzývacím uznesením zo dňa 27.02.2024 v znení opravného
uznesenia vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote
najneskôr do 20.09.2024.
4. Proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania uplatnil námietky odporca
1/, ktorý namietal, že všetci neidentifikovaní na LV umreli bezdetní a odporca 1/ mal byť ich jediným dedičom, avšak
úrady v Maďarskej republike nevydali dokumenty. Uviedol, že by sa s navrhovateľkou o vyporiadaní dohodol
osobitnou zmluvou.
5. Proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania uplatnil námietky
Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF) podaním doručeným súdu dňa 17.04.2024. Vo svojich námietkach tvrdil,
že v prebiehajúcom súdnom konaní SPF nemá zo zákona plynúcu povinnosť ani oprávnenie konať vo veci vydržania
vlastníckeho práva k stavbe. Namietal, že navrhovateľka oprávnenosť držby dotknutých nehnuteľností odvodzuje od
predbežných zmlúv zo dňa 13.07.1984 a 09.11.1987. Na základe predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 (v
skutočnosti zmluva o budúcej kúpnej zmluve) oprávnená osoba Oľga Szalai, ktorá zastupovala všetkých dedičov
uvedených nehnuteľností (t.j. aj právneho predchodcu Ing. Andreja Bóku a to Violu Bókovú), odovzdala predmetné
nehnuteľnosti dňa 09.11.1987 navrhovateľke s tým, že neskôr bude podpísaná riadna kúpno-predajná zmluva k čomu
už nedošlo. K predloženej Predbežnej zmluve zo dňa 13.07.1984 uviedol, že nie je preukázané, že bol Jenö Kele
oprávnený zastupovať ďalšie osoby a uskutočňovať v ich mene právne úkony ako prevod vlastníckeho práva v
prospech Oľgy Szalai. Zároveň uviedol, že v predmetnej predbežnej zmluve nie je špecifikované aké nehnuteľnosti
sú jej predmetom. V predloženej Predbežnej zmluve zo dňa 09.11.1987, na základe ktorej Oľga Szalai odovzdáva
navrhovateľke „nehnuteľnosť“, taktiež nie sú jasne špecifikované nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy. Okrem
vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť, že z oboch predbežných zmlúv je zrejmé, že sa jedná o dočasnú úpravu
stavu nehnuteľností. Na základe týchto listín nemožno konštatovať, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Zároveň uviedol, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. P. Oľga Szalai nikdy
predmet vydržania nevlastnila, a teda nemohla s ním ďalej nakladať. Uviedol, že navrhovateľka nijakým spôsobom
nepotvrdila pravdivosť svojich tvrdení. Neosvedčila existenciu titulu, od ktorého odvodzuje vydržanie vlastníckeho
práva nakoľko nepredložila právny titul, z ktorého by mohla pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť
dôvodné presvedčenie, že jej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria. Na získanie vlastníckeho práva
vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. V tomto smere poukázal
na rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo 283/2009. V zmysle vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka
nadobudla podiel vo veľkosti 1/12 k predmetu vydržania na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Obcou Moča V-
4519/2022 z 17.10.2022, čo vyvracia navrhovateľkinu dobromyseľnosť. Samotné užívanie a hospodárenie na
dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľkami, resp. ich právnymi predchodcami automaticky nezakladá vznik
vlastníckeho práva. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. Zn. 3 Cdo
12/2010, podľa ktorého: „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, aby bola
preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Na základe uvedeného preto žiadal,
aby súd návrh navrhovateľky zamietol.
6. Navrhovateľka s podanými námietkami Slovenského pozemkového fondu
vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 29.08.2024 poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
1Cdo/283/2009, z ktorého vypláva, že tvrdenie držiteľa, že vec mu patrí, a že s ňou nakladá ako vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu
dôvodné (nie podľa konkrétneho nadobúdacieho titulu, ako je to uvedené v námietkach SPF). Navrhovateľka k vyššie
uvedeným skutočnostiam uvádza, že je toho názoru že splnila všetky hmotnoprávne podmienky vydržania zmysle
134 Občianskeho zákonníka a to existenciu dobromyseľnej oprávnenej držby u osoby, ktorá chce vlastnícke právo k
veci vydržať (je nesporné, že navrhovateľka bola dobromyseľná a je oprávneným držiteľom, pretože s predmetnými
nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. 390, pre obec a k. ú. Moča nakladala v opodstatnenom presvedčení, že tieto
nehnuteľnosti jej patria), oprávnená držba u navrhovateľky trvala nepretržite viac ako 10 rokov, predmet vydržania je
na vydržanie spôsobilý (SPF je len zástupcom neznámych vlastníkov parciel). Navrhovateľka ďalej oznámila súdu, že
dňa 20.08.2024 sa konalo v advokátskej kancelárii advokáta JUDr. Štefana Bendeho stretnutie s Ing. Andrejom
Bókom, ktorý podal námietky voči vydržaniu (doručené súdu dňa 18.06.2024). Pán Andrej Bóka na stretnutí oznámil,
že netrvá na podaných námietkach, ako jediný dedič po všetkých neznámych vlastníkoch uvedených na LV č. 390,
pre obec a k.ú. Moča, t. j. a súhlasí s vydržaním predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že prípade vytýčenia
pojednávania v predmetnej právnej veci. sa pán Ing. Andrej Bóka zúčastní pojednávania s tým, že pred vytýčením
dátumom pojednávania zoberie podané námietky späť.
7. Súd vyzval Ing. Andreja Bóku, podaním doručeným mu dňa 18.10.2024,
aby v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy oznámil, či s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky trvá na
podaných námietkach. Do vydania vyzývacieho uznesenia nebola od Ing. Andreja Bóku odpoveď súdu doručená.
8. Slovenský pozemkový fond v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky zotrval
na svojich tvrdeniach zo dňa 17.04.2024.
9. Z listinných dôkazov pripojených v spise vyplynulo:
10. Z výpisu z LV č. 390 vedený Okresným úradom Komárno, katastrálny
odbor, pre okres Komárno, obec Moča, katastrálne územie Moča vyplynulo, že navrhovateľka je podielovou
spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/12 nehnuteľností a to pozemku s par. č. 394/1, 394/2 a 394/3 a stavby so
súpisným č. 203 postavenej na parcele č. 394/1, ktorý podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa
17.10.2022.
11. Z pripojenej predbežnej zmluvy zo dňa 13.07.1984 vyplynulo, že Jenő
Kele, ktorý zastupoval všetkých dedičov domu a príslušenstva k domu Keleovcov v Moči (pozn. súdu predmetných
nehnuteľností) sa dohodol s Olgou Szalai, bytom v Moči, že jej odovzdajú po vysporiadaní rodinný dom v Moči so
záhradou a vedľajšou budovou na základe riadnej kúpnopredajnej zmluvy neodvolateľne. Ďalej sa dohodli, že Olga
Szalai preberá tieto nehnuteľnosti ako vlastník, pričom za uvedené nehnuteľnosti Olga Szalai pri podpise tejto zmluvy
zaplatila sumu 18.000,- korún, ktoré prevzatie sumy bolo potvrdené podpismi na zmluve.
12. Z predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 uzatvorenej v Moči vyplynulo, že
Olga Szalai predmetné nehnuteľnosti odovzdala navrhovateľke, pričom na základe tejto predbežnej zmluvy sa Olga
Szalai zaviazala, že sa nehnuteľnosť s príslušenstvom (záhradou a vedľajšou budovou) v plnom rozsahu prevádza
do vlastníctva navrhovateľky na základe riadnej kúpnopredajnej zmluvy neodvolateľne. Predbežná zmluva bola
opatrená pečiatkou Rady Mestského národného výboru okr. Komárno.
13. Z potvrdenia obce Moča zo dňa 15.07.2022 vyplynulo, že navrhovateľka
predmetné nehnuteľnosti od roku 1987 užíva ako svoje vlastné s tým, že sa o tieto stará, udržuje ich v poriadku a že
od roku 1988 za predmetné nehnuteľnosti platí daň.
14. Z potvrdenia obce Moča zo dňa 29.06.2022 vyplynulo, že obec súhlasí s
vydržaním predmetných nehnuteľností navrhovateľkou a neuplatňujú si na predmetné nehnuteľnosti predkupné
právo, pričom zároveň vyjadrila svoj zámer predať svoje podiely navrhovateľke.
15. Z výpisu z uznesenia z 45.zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce
Moča konaného dňa 25.08.2022 vyplynulo, že obecné zastupiteľstvo schválilo predaj svojho spoluvlastníckeho
podielu na predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľke za určenú cenu 1 eura za m2 pozemku a za stavbu vo
výške 653,42 eura z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti má navrhovateľka dlhodobo užívať, zveľaďovať a starať sa
o ne, pričom ich mala na vlastné náklady aj zrekonštruovať.
16. Z čestného prehlásenia Alžbety Antalovej a Františka Antala zo dňa
29.06.2022 vyplynulo, že títo súhlasia s vydržaním predmetných nehnuteľností navrhovateľkou a neuplatňujú si na
predmetné nehnuteľnosti predkupné právo, pričom po vydržaní predmetných nehnuteľností budú tieto oddelené
geometrickým plánom za účelom vysporiadania spoluvlastníckych podielov.
17. Podľa § 359c ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí,
že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
18. Podľa §359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.
19. Podľa §359c ods. 3 CPM, po vydaní vyzývacieho uznesenia je
účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2
písm. b), c) alebo písm. d).
20. Podľa § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním
inak dotknuté a jeho právny nástupca,
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.
21. Podľa § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci
koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú
doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.
22. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí
podania musí osoba
a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v
odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté
práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa
osobitných predpisov zastupuje, a
c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že
navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním.
17. Podľa § 359h ods. 4 CMP, súd bez nariadenia pojednávania uznesením
odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
18. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
19. Podľa § 359i ods. 2 CMP, pred rozhodnutím o námietkach môže súd
vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala
námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie.
20. Podľa § 359i ods. 3 CMP, právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd
bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky
vyznačenej podľa § 359g ods. 1 písm. e).
21. Podľa § 359j ods. 1 CMP, ak súd nezamietol návrh na začatie konania o
potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula
lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.
22. Podľa § 359j ods. 2 CMP, uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje
označenie
a. účastníkov konania,
b. nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom
vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a
c. dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
23. Podľa § 359k ods. 1 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania
je záväzné pre každého.
24. Podľa § 359k ods. 2 CMP, právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania
nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak
osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.
25. Podľa § 359k ods. 3 CMP, kto dobromyseľne nadobudol vecné právo k
nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho
nadobudol od vlastníka.
26. Úlohou konania o potvrdení vydržania je zabezpečiť efektívne a relatívne
rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Pri vydržaní sa vecné právo nadobúda ex lege, teda
na jeho nadobudnutie nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie. V súlade s princípom právnej istoty sa zabezpečuje
aj zverejnenie informácie v podobe vyzývacieho uznesenia o tom, že takéto konanie o potvrdení vydržania vecného
práva prebieha, čo zaručí publicitu informácie o tomto konaní a tým aj umožní dotknutým osobám v súlade so
zásadou vigilantibus iura scripta sunt uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených
záujmov v dostatočnom časovom rozmedzí, ktorý znemožňuje uplatňovanie prostriedkov ochrany vlastníckych a
iných vecných práv dotknutých osôb. Námietky, ako právny prostriedok ochrany práv a oprávnených záujmov
dotknutých osôb (oprávnených osôb) a súčasne ako právny prostriedok zabezpečujúci ochranu vlastníckych a iných
vecných práv, môže podať nielen ktorýkoľvek účastník konania, ale aj iná osoba (fyzická osoba alebo právnická
osoba), ktorej vecné právo k nehnuteľnosti (ktorej sa konanie týka), môže byť navrhovateľom tvrdeným vydržaním
inak dotknuté, ako aj jej právny nástupca (napr. dočasný správca podľa § 5 zákona č. č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu v znení neskorších predpisov, obec a pod.), prípadne iné osoby, ktoré tvrdia a osvedčujú, že
navrhovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky vydržania.
27. V danom prípade námietky proti potvrdeniu vydržania podal odporca 1/ a
Slovenský pozemkový fond dňa 20.05.2022 ako účastník konania, t. j. do vydania uznesenia o potvrdení vydržania,
pričom námietky obsahovali náležitosti podľa § 359h ods. 3 písm. a) a b) CMP a preto ich súd neodmietol postupom
podľa § 359 ods. 4 CMP.
28. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k čomu
musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu
dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí
ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec
prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého
obsah vykonáva.
29. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7 MCdo 4/2013 konštatoval, že
„oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá
v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový,
ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov
a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej
veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle
urobiť. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa
týkajú právneho titulu uchopenia sa držby“.
30. V rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 39/1999, sa konštatuje, že „
dobromyseľnosť držby sa môže opierať i o tzv. domnelý právny dôvod, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je“.
31. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 361/2012 konštatuje, že
„judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1.apríli 1964 na základe
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemôže byť držiteľom oprávneným (5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na
originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže
viesť k vydržaniu nehnuteľnosti(1 Cdo 137/2011).
32. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 271/2007 najvyšší súd uviedol, že
„predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z
objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých
vlastníctvo nenadobudol“. V súlade s tým najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010 konštatoval, že
„dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za
ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno
usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu
svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva
(právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.
33. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené
nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
(právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo
vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo
287/2006 a 5 Cdo 234/2009) najvyšší súd vysvetlil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec (držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka
užíva predmetné nehnuteľnosti na základe predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987, na základe ktorej Olga Szalai
predmetné nehnuteľnosti odovzdala navrhovateľke, pričom na základe tejto predbežnej zmluvy sa Olga Szalai
zaviazala, že sa nehnuteľnosť s príslušenstvom (záhradou a vedľajšou budovou) v plnom rozsahu prevádza do
vlastníctva navrhovateľky na základe riadnej kúpnopredajnej zmluvy neodvolateľne. Z uvedenej predbežnej zmluvy
však vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti mali byť žalovanej dané len do užívania, pričom vlastnícke právo k nim
mala nadobudnúť až na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá však, ako to aj sama navrhovateľka uviedla,
nebola uzatvorená. V zmysle § 133 Občianskeho zákonníka účinného k 09.11.1987, t. j. účinného ku dňu uzatvorenia
predbežnej zmluvy, od ktorej odvodzuje svoje vydržacie právo navrhovateľka, osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 09.11.1987, ak sa
nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Z uvedeného má súd za to, že v
danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže na prevod vlastníckeho
práva sa vyžadovalo uzatvorenie kúpnej zmluvy, na ktorej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom,
keďže nešlo o prevod do socialistického vlastníctva. Z predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 je nesporné, že
navrhovateľka sa ujala držby predmetných nehnuteľností. Súd preto posudzoval, či navrhovateľka ako držiteľka
predmetných nehnuteľnosti je resp. bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej predmetné
nehnuteľnosti patria. Navrhovateľka tvrdila, že svoju oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností odvodzuje od
,,predbežných zmlúv“ zo dňa 13.07.1984 a 09.11.1987. Súd zistil, že predbežná zmluva zo dňa 13.07.1984 sa
navrhovateľky netýka a nemá súvis s navrhovateľkou. Na základe predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 mala Olga
Szalai odovzdať predmetné nehnuteľnosti navrhovateľke s tým, že neskôr bude podpísaná riadna kúpnopredajná
zmluva. Súd má za to, že to, či predmetné nehnuteľnosti navrhovateľke patria, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv navrhovateľky, že užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1987 na základe predbežnej
zmluvy, na základe ktorej jej vzniklo len oprávnenie predmetné nehnuteľnosti užívať, t. j. držať. Súd dobromyseľnosť
navrhovateľky posudzoval z objektívneho hľadiska, t. j. či navrhovateľka ako držiteľka pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mala alebo
mohla mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudla. V danom prípade je kľúčovým a
rozhodujúcim práve znenie samotnej predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987, kde je jednoznačne uvedené, že
nehnuteľnosť s príslušenstvom (záhradou a vedľajšou budovou) sa v plnom rozsahu prevádza do vlastníctva
navrhovateľky na základe riadnej kúpnopredajnej zmluvy neodvolateľne. Z uvedeného znenia predbežnej zmluvy je
úplne zrejmé, že navrhovateľka mala vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť až na základe
dodatočne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá však nebola nikdy uzatvorená. Navrhovateľke muselo byť od samého
počiatku zrejmé, že Olga Szalai jej predmetné nehnuteľnosti dáva do užívania, avšak vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam mala navrhovateľka nadobudnúť až na základe ďalšej zmluvy, a to kúpnej zmluvy, k uzatvoreniu
ktorej nikdy nedošlo. Z obsahu predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 vôbec nevyplývajú ani len podmienky, za
ktorých by sa mala následná kúpna zmluva k predmetným nehnuteľnostiam uzatvoriť, t. j. nebol ani len náznakom
dohodnutý spôsob odplaty, nebol špecifikovaný ani predmet budúcej zmluvy (v tomto momente sa súd stotožňuje s
námietkou Slovenského pozemkového fondu, že z obsahu predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 vôbec nevyplýva, o
aké konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, avšak táto skutočnosť nie je podľa názoru súdu pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúca). Na základe takto formulovanej predbežnej zmluvy navrhovateľka (ale ani žiadna iná tretia osoba)
nemohla nadobudnúť presvedčenie o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú prevádzané do vlastníctva navrhovateľky.
Objektívne teda navrhovateľka nikdy nemohla na základe predbežnej zmluvy zo dňa 09.11.1987 nadobudnúť v dobrej
viere (dobromyseľne) presvedčenie, že jej predmetné nehnuteľnosti v ktoromkoľvek období jej držby patrili ako vlastní |