|
1. Dňa 07.05.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - k záhrade, na parcele registra „C“, parcelné číslo 83, vo
výmere 666 m2, zapísanej na LV č. 150, okres Trebišov, obec Milhostov, k. ú. Milhostov v prospech navrhovateľky
Štefánie Šamkovej, nar.: 12.07.1944, trvale bytom Milhostov č. 36, 075 01 Trebišov, a Pavla Šamka, nar.: 13.02.1943,
zomr.: 02.02.2024, naposledy bytom Milhostov č. 36, 075 01 Trebišov, a to ku dňu 01.01.1992.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že spolu s už nebohým manželom
Pavolom Šamkom nar. 13.02.1943, zomr 02.02.2024, naposledy bytom Milhostov 36, v roku 1984 odkúpili
nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci Milhostov, v katastrálnom území Milhostov, Okresným úradom
Trebišov, Katastrálnym odborom, a to: LV č. 692 pozemky parcely registra „C" parcelné číslo 84/1 o výmere 780 m2
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 84/2 o výmere 184 m2 zastavaná plocha a nádvoria. LV č. 150- pozemky
parcely registra „C" parcelné číslo 83 o výmere 666 m2 záhrada. Tieto pozemky odkúpili od pôvodných vlastníkov na
základe uzatvorených kúpnych zmlúv. Navrhovateľka až po smrti manžela vo februári roku 2024 pri prebiehajúcom
dedičskom konaní zistila, že pozemok parcelné číslo 83 je zapísaný na pôvodnú vlastníčku Annu Kovačovú. Napriek
tomu, že tento pozemok bol navrhovateľkou a jej nebohým manželom kúpený dňa 13. aprila 1981 a kupujúci zaplatili
v hotovosti kúpnu cenu vo výške 6.000,- Kčs. Navrhovateľka nemá informácie, prečo nedošlo k prepisu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku. Navrhovateľka nemá k dispozícii ani pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu, avšak
predmetný pozemok spolu s manželom riadne užívali od roku 1981 a uhrádzali daň z nehnuteľností. Navrhovateľke
nie je známy dátum narodenia, nie je známe ani súčasné miesto pobytu pôvodnej vlastníčky p. Kovačovej, o ktorej
vie len to, že po predaji nehnuteľnosti sa odsťahovala do Čiech a s najväčšou pravdepodobnosťou už nie je nažive,
pretože v čase predaj t.j. v r. 1981 už mala viac než 60 rokov. Navrhovateľka je presvedčená, že sú splnené všetky
hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Navrhovateľka spolu s
manželom mali pozemok v oprávnenej držbe nepretržite od roku 1981. Vzhľadom na skutočnosť, že v dnešnej dobe
nedisponuje navrhovateľka kópiou kúpno- predajnej zmluvy a nemá informácie o pôvodnej vlastníčke pozemku,
podáva tento návrh na začatie konania, aby sa vyporiadali práva k predmetnému pozemku. Navrhovateľka podáva
návrh, ktorým žiada o potvrdenie vydržania jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - k parcele CKN 83 -záhrada
o výmere 666 m2, zapísaných na LV č. 150 pre kat. územie Milhostov, obec Milhostov, okres Trebišov, dňom
01.01.1992.
3. Ďalej návrh odôvodňuje aj tým, že držba predstavuje fakticky stav, ktorý
je právne upravený i právne chránený. Držiteľ vykonáva svoje „skutočné panstvo" nad predmetom držby v rozsahu
danom zákonom. Držba predpokladá faktické ovládanie predmetu držby a úmysel držiteľa mať predmet držby za
vlastný, resp. pre seba. Podstata faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní, t. j. reálnom užívaní nehnuteľnosti.
Pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci
a iba oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou a
vykonávať právo pre seba je vnútorným subjektívnym presvedčením držiteľa, ktoré sa navonok prejavuje nakladaním
s predmetom držby.
4. Taktiež uvádza, že vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom predpísaných predpokladov. Výsledkom splnenia zákonom
požadovaných predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom, a to okamihom uplynutia vydržacej
doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho
orgánu, Treba rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy vo vzťahu k inštitútu vydržania. Ide o obdobie
platnosti obyčajového práva na území Slovenska, a to do 31.12.1950 (keď platilo uhorské právo), ďalej obdobie
platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a napokon obdobie Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. od 01.04.1964 aj vzhľadom na novelu zákona č. 131/1982 Zb. účinnú od 01.04.1983 a
zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992. Navrhovateľka tvrdí, že do držby spornej parcely vstúpil v roku
1981, keď dňa 13.04.1981 spolu s manželom pozemky odkúpili od žalovanej na základe kúpno-predajnej zmluvy.
Predmetné nehnuteľnosti užívali od reálnej kúpy ako svoje nepretržite do roku 1981, preto navrhovateľka nechápe,
prečo sa vlastnícke právo nezapísalo do katastra nehnuteľností ku všetkým kúpeným nehnuteľnostiam uvedeným v
kúpno-predajnej zmluve. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nadobudol právoplatnosť 01.04. 1964 inštitút
držby a vydržania vlastníckeho práva neupravoval ani nepoznal. Ochrana držby a vydržania bola upravená až
novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť ku dňu 01.04.1983. Podľa § 132a ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má
vlastník veci. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Podľa ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, ak
ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa
inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát;
občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu v uvedenom v § 200.
Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac časti tohto pozemku, má občan právo vybrať si
len jednu z tých častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
5. Navrhovateľka uvádza, že podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného od 01. 04. 1983, do doby podľa odsekov 1 a 2, si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Z
vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že vydržanie sa týkalo len tých vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve
občana. Z nadobudnutia vlastníctva k veciam vydržaním boli vylúčené veci v socialistickom vlastníctve alebo veci, ku
ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol
určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 Občianskeho zákonníka bola
zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01.01.1992. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného
od 01. 01. 1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od
01. 01. 1992, do doby podľa ods. 1, sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa
použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od
01. 01. 1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, účinného od 01. 01. 1992, ktorý je prechodným ustanovením, platí, že ak ide o vydržanie vlastníckeho
práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Ak držiteľ pozemku tento užíval pred
01. 01. 1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 01. 01.
1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 01. 01. 1992 započíta do doby
potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 01. 01. 1992 napĺňa pojem oprávnená držba
definovaná v ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu patrí. Ak je totiž držba
pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako neoprávnenú na účely vydržania
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje
započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom
irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa.
6. Vo svojom návrhu ďalej prezentuje názor, že ak si totiž oprávnený držiteľ
môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, po tom, o to viac si môže
započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 01.01.1992 (NS SR sp. zn.
7MCdo/7/2012). Navrhovateľka preukázala splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníctva sporných parciel vydržaním. Pre splnenie predpokladov je potrebné preukázať, že išlo o spôsobilý
predmet vydržania, v danom prípade k parcele CKN 83 - záhrada o výmere 666 m2, zapísaných na LV č. 150 pre kat.
územie Milhostov, obec Milhostov, okres Trebišov, dňom 01.01.1992. Navrhovateľka je fyzickou osobou spôsobilou
vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Držba bola oprávnená, lebo navrhovateľka bola od začiatku dobromyseľná
a presvedčená o tom, že nehnuteľnosť jej patrí. Zároveň splnila vydržaciu dobu, ktorá trvala viac ako 10 rokov, tak
ako je to uvedené vyššie. Z uznesenia Najvyššie súdu SR z 12.08.2021 spis. zn. 5Cdo/210/2019 vyplýva, že: „pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje
aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva
nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť
základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne
opodstatňuje."
7. Navrhovateľka poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn.
IIUS/484/2015 zo 14.11.2018 podľa ktorého:,,pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods.
1. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1. Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1. Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považovať taký výklad
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve) so stavom vlastníckom. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje
podstatným spôsobom nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto
rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie." V ďalšej časti sa ústavný súd venoval pojmu a vývoju vydržania v
našom právnom poriadku a poukázal na nejednotnú súdnu prax a vývoj dvoch, v podstate protichodných právnych
názorov. Prvý právny názor akceptuje fakticitu a pocit neškodenia a vychádza z definície podľa dobového stanoviska
najvyššieho súdu sp. zn. Cpj51/84 (R45/86), podľa ktorého: „Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nejedná
bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré
samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho
sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí." Na tento právny názor v polovici deväťdesiatych rokov
explicitne nadviazalo aj rozhodnutie, judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/117/1994 (R44/96). Ústavný súd
zdôraznil: „že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom
rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba
považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania
a teda za ústavne neakceptovateľný."
8. Poukazuje, že dobromyseľnosť navrhovateľky pri vstupe do držby tak
bola preukázaná a nebola vyvrátená žiadnymi právnymi skutočnosťami. Naopak o tom, že navrhovateľka je
považovaná v obci za vlastníka tejto parcely, svedčia prehlásenia, ako aj vyjadrenie samotnej obce. Navrhovateľka
nebola v užívaní spornej nehnuteľnosti nikdy nikým rušená. Keďže navrhovateľka vstúpila do držby spornej parcely v
r. 1981 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka 40/1964, ktorý inštitút držby a vydržania vlastníckeho práva
neupravoval ani nepoznal, vydržacia doba uplynula až dňom 1. 1. 1992 vzhľadom na ust. § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka účinného od 1. 1. 1992.
9. Navrhovateľka navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal
uznesenie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda navrhuje, aby súd vydal nasledovné
uznesenie: Štefánia Šamková rod. Hrušková, nar. 12.07.1944, trvale bytom Milhostov č. 36, 075 01 Trebišov a Pavol
Šamko rod. Šamko, nar. 13.02.1943, zomr. 02.02.2024, naposledy bytom Milhostov č. 36, 075 01 Trebišov, nadobudli
vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obci Milhostov, v katastrálnom území Milhostov a je
vedený na LV č. 150 Okresným úradom Trebišov, Katastrálnym odborom, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo
83 o výmere 666 m2 záhrada, a to ku dňu 01.01.1992.
10. Podľa § 359c ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je
oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
11. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten,
kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d)
Slovenský pozemkový fond.
12. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je
účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2
písm. b), c) alebo písm. d).
13. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,
súd vydá vyzývacie uznesenie.
14. Podľa § 359f ods. 2 CMP, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na
uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to
do dňa, ktorý súčasne určí.
15. Podľa § 359f ods. 3 CMP, lehota určená na uplatnenie námietok nesmie
byť kratšia ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359g ods. 2
písm. a) do dňa určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.
16. Podľa § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa
odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré
osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržaním.
17. Podľa § 359g ods. 1 CMP, vyzývacie uznesenie sa bezodkladne doručí a)
navrhovateľovi, b) účastníkovi konania uvedenému v § 359c ods. 2 písm. b) do vlastných rúk spolu s rovnopisom
návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohami, c) účastníkom konania uvedeným v § 359c ods. 2
písm. c) a d) spolu s rovnopisom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohami, d) okresnému
úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania,
a e) okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na vyznačenie poznámky o vedení konania o
potvrdení vydržania.
18. Podľa § 359g ods. 2 CMP, vyzývacie uznesenie sa bezodkladne zverejní
verejnou vyhláškou a) v Obchodnom vestníku a b) na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území je
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania; verejná vyhláška môže byť zverejnená aj
prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.
19. Podľa § 359g ods. 3 CMP, doručenie a zverejnenie vyzývacieho
uznesenia zabezpečí súd prvej inštancie.
20. Súd je toho názoru, že navrhovateľka osvedčila splnenie predpokladov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k vydaniu tohto vyzývacieho
uznesenia.
21. Na základe navrhovateľkou vyššie opísaných skutočností a s poukazom |