|
V exekučnom konaní 214EX 511/24 vykonávanom na základe exekučného titulu rozhodnutie vydané v
rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného č.RK2024/001 zo dňa 20.05.2024, vykonateľný
31.05.2024 (Vyjadrenie oprávneného vo vzťahu k preskúmavacej právomoci exekučného súdu Oprávnený si
dovoľuje nižšie poukázať na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, ako aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré VYLUČUJÚ skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Pre úplnosť oprávnený dodáva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je záväzné, a to aj pre exekučný súd.
Oprávnený si dovoľuje súčasne exekučnému súdu poukázať na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinným
predstavuje vzťah obchodnoprávny, nie spotrebiteľský. Problematiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky
zákonník. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje „každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“. Spotrebiteľom je, v zmysle § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka „fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“. Z týchto ustanovení vyplýva jednoznačný záver, že
spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorá pritom koná v medziach uspokojovania svojich osobných potrieb.
Takýto záver je pritom v súlade s právom Európskej únie, ktorá taktiež za spotrebiteľa považuje len fyzickú osobu, čo
vyplýva napríklad zo Smernice rady 93/13 zo dňa 05.04.1993.
Oprávnený nepovažuje za potrebné k návrhu na vykonanie exekúcie prikladať dohodu označenú ako „ Uznanie
záväzku“ zo dňa 05.10.2020, ktorá v článku IV. obsahuje rozhodcovskú doložku a ani iné listiny a dokumenty,
nakoľko povinný nenapĺňa definíciu spotrebiteľa. Povinným je fyzická osoba podnikateľ, ktorá nekonala v medziach
vlastných potrieb, ale v medziach predmetu podnikania.
V uvedenom prípade teda nejde o spotrebiteľský právny vzťah, ale o štandardný obchodnoprávny vzťah založený na
zmluvných princípoch, predovšetkým na zásade
zmluvnej voľnosti bez možnosti zásahu štátu, pokiaľ o to účastník zmluvy výslovne nežiada.
Z § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej „Exekučný poriadok“) vyplýva, že exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že na základe tohto ustanovenia je
exekučný súd oprávnený preskúmať len exekučný titul, nie listinu, v ktorej je obsiahnutá rozhodcovská doložka.
Pre úplnosť si dovoľujeme dať exekučnému súdu do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára
2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorého odôvodnení sa, okrem iného, uvádza: „V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri
posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal
právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní
zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je
potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného
právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na
príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných
než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj
právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“
Oprávnený ďalej poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR, II.ÚS 300/2018, kde v totožnom prípade ústavný súd
vyslovil rozpor postupu všeobecných súdov so zákonom a zdôraznil práve vyššie citovaný názor Najvyššieho súdu
SR, pričom ústavný súd napríklad uviedol: „Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania týkajúceho sa exekučnej veci
(udelenia poverenia nav ykonanie exekúcie na základe právoplatného nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku)
vo svojom uznesení sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013 (teda ešte v čase, keď zákon o nespotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní neexistoval a jedinou úpravou rozhodcovského konania bol zákon o rozhodcovskom konaní)
vyložil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pomocou teleologického výkladu tak, že možnosť účastníka konania
namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní v zmysle
zásady vigilantibus iura scripta sunt, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských
veciach znamená stratu možnosti skúmať as pochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského
súdu v exekučnom konaní.“ Ústavný súd SR vyslovil porušenie práva na súdnu ochranu a vec vrátil všeobecným
súdom na nové konanie.
Z uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať podklady, na základe ktorých bol vydaný
exekučný titul, ani rozhodcovskú doložku.
Preskúmavaním podkladov, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul, by v tomto prípade išlo o konanie nad
rámec zákona, ktorý ustanovuje rozsah oprávnenia
preskúmavacej činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, čím dochádza aj k
porušovaniu Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, súdu umožňuje preskúmať exekučný titul, nie však podklady, na základe ktorých bol vydaný.
), ktorý vydal JUDr. Peter Škrabák, advokát a na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6124342196, ktoré
vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.07.2024
proti povinnému:
Peter Sarka, Vihorlatská 54/978, Košice-Sever, nar. 02.06.1966
zast. Advokátska kancelária KUBAK s.r.o., Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 55642250
v prospech oprávneného:
WOODCOTE GROUP s.r.o., Vajnorská 135, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31364951
zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36857793
sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov
od začatia exekúcie, preto sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí povinnému v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného
poriadku účinného od 1.4.2017 oznámením v Obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje za
doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. |