|
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).
Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok,
ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§
166b ZKR). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní
rozhodlo o zastavení exekúcie.
Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jedenkrát písomne žiadať dražobníka o odklad dražby svojho
obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí, dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich
mesiacov od doručenia žiadosti. Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.
Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v Obchodnom
vestníku. Tieto účinky zanikajú skončením konania
Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze môžu byť uspokojené
tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len
"rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol
pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v
súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením
konkurzu.
Podľa § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje:
a) príslušenstvo pohľadávky,
ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred
rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na
ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže
bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak
bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné
súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť
takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré
patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej
osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka
nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
b) pohľadávka z právnej pomoci
poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v
rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým
nie je dotknuté,
d) pohľadávka zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto
pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na
výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f) pracovnoprávne nároky voči
dlžníkovi,
g) peňažný trest podľa
Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.
Podľa § 166d ods.1 ZKR, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty jednej obývateľnej veci s
príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako
svoje obydlie.
Podľa § 166d ods. 2 ZKR, ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia
dlžníka je časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva
má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.
Podľa § 166d ods. 3 ZKR, ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má
prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.
Podľa § 166d ods. 4 ZKR, výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.
Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým
kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v
rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
Podľa § 166e ods. 3 ZKR, pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj
naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.
Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka.
Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b),
ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a
veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj
príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto
zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do
spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku,
aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú
osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú
možno od neho spravodlivo vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa
úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri
preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový
kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré
vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej
pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej
republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v
minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci
zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý
dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy,
na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka
neskúma.
Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom
na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo
určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o
návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je pod |