MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU Slovenskej republiky
Iniciatíva JEREMIE - nástroje rizikového kapitálu (schéma štátnej pomoci)
Operačný program Výskum a vývoj Prioritná os 2 Podpora výskumu a vývoja Opatrenie 2.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe
Prioritná os 4 Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji Opatrenie 4.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe v Bratislavskom kraji
Bratislava 28. decembra 2011
Iniciatíva JEREMIE - nástroje rizikového kapitálu Schéma štátnej pomoci - rizikový kapitál
A. Preambula Iniciatíva JEREMIE je spoločnou iniciatívou Európskej komisie a European Investment Bank Group (EIG), ktorá ponúka členským štátom Európskej únie (EÚ) možnosť čerpať časť svojich štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom národných a regionálnych riadiacich orgánov vo forme investícií do rizikového kapitálu. Jedným z hlavných cieľov je pritom vytvorenie trvalo udržateľnej schémy nepriamej návratnej formy finančnej podpory mikro, malým a stredným podnikom (MSP) v SR prostredníctvom starostlivo vybraných finančných sprostredkovateľov zo strany manažéra a odborného garanta iniciatívy JEREMIE v SR - Európskeho Investičného Fondu (EIF), za účelom zlepšenia podmienok prístupu začínajúcich a inovatívnych MSP ku kapitálu.
B. Právny základ Právnym základom pre poskytovanie schémy pomoci je: - Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), (ďalej len „nariadenie Komisie č. 800/2008“)[1], - Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej pomoci“), - Zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, - Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 v znení neskorších zmien a doplnení(ďalej len „nariadenie č. 1083/2006“)[2], - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 v znení neskorších zmien a doplnení[3], - Nariadenie Rady (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „nariadenie č.1828/2006“)[4], - Národný strategický referenčný rámec pre obdobie 2007-2013, schválený Uznesením vlády SR č. 1005/2006 zo 6. decembra 2006, - Uznesenie vlády SR č. 951/2008 zo 17. decembra 2008 o schválení alternatívy implementácie Iniciatívy JEREMIE v Slovenskej republike v programovom období 2007 – 2013, - Rámcová zmluva o implementácii programu JEREMIE na Slovensku podpísaná medzi SR a Európskym investičným fondom (EIF) dňa 23. decembra 2008 v znení v znení neskorších dodatkov, - Zmluvy o financovaní, podpísané dňa 28. októbra 2009 medzi Ministerstvom hospodárstva SR, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a EIF v znení neskorších dodatkov, - Balík holdingového fondu (Zmluva o holdingovom fonde, Spoločenská zmluva a Dohoda spoločníkov) o založení Holdingového fondu JEREMIE pre Slovenskú republiku (HFJ) podpísaný medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. a EIF dňa 22.12.2010.
C. Účel pomoci Rizikový kapitál súvisí s financovaním vlastného kapitálu cieľového MSP v rôznych etapách rozvoja zo strany investora, resp. fondu rizikového kapitálu (finančný sprostredkovateľ). Cieľom investícií je podporiť MSP, ktoré nemajú dostatočný prístup na kapitálové a finančné trhy a vo väčšine prípadov nemajú možnosť získať financovanie z tradičných zdrojov, v dôsledku čoho nedokážu zrealizovať svoje podnikateľské zámery. Cieľové MSP musia vykazovať citeľný vysoký rastový potenciál v začiatočných etapách ich rastu. Zároveň poskytuje najmä inovatívnym a začínajúcim MSP pomoc pri rozvoji svojich podnikateľských plánov formou priamych investícií do vlastného imania.
D. Poskytovateľ pomoci, administrátor a vykonávateľ schémy: Poskytovateľ pomoci: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR Stromová 1 813 30 Bratislava Slovenská republika
Internetová stránka: www.minedu.sk Email: info@minedu.sk
Administrátor schémy: Administrátorom schémy vo forme rizikového kapitálu je Slovenský záručný a rozvojový fond s. r. o. (SZRF), ktorý bol založený dňa 10. 3. 2009 ako spoločnosť s osobitným účelom. Riadením SZRF je do 31. 12. 2015 poverený EIF, ktorý je zároveň odo dňa 12. 1. 2011, spolu so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a. s. (SZRB), spoločníkom SZRF. EIF v mene SZRF vykonáva na základe plnomocenstva funkciu manažéra fondu, ktorý je zodpovedný za vyhlásenie výziev pre finančných sprostredkovateľov, ich vyhodnotenie, výber a podpis zmluvy s vhodným kandidátom. Ďalej je EIF v mene SZRF takisto zodpovedný za realizáciu operácií, finančný dozor, súlad operácií s vnútroštátnymi predpismi, podmienkami operačných programov, ako aj legislatívou EÚ a v neposlednom rade za celkové fungovanie a riadenie SZRF vo všetkých operačných aspektoch implementácie. SZRF zabezpečuje poskytnutie pomoci vo forme rizikového kapitálu nepriamou formou ako spoločnosť typu „fond fondov“, prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vybraných transparentnou verejnou súťažou. Finančné prostriedky prevedené zo strany SZRF finančným sprostredkovateľom pre účely financovania cieľových MSP pochádzajú zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), operačného programu Výskum a vývoj (ďalej len „OP VaV“) – riadiaci orgán Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Administrátor schémy: Slovenský záručný a rozvojový fond, s. r. o. Panenská 21 811 03 Bratislava Slovenská republika Internetová stránka: www.szrf.sk Email: info@szrf.sk Vykonávateľ schémy: Vykonávateľom schémy je každý finančný sprostredkovateľ vybraný prostredníctvom otvorenej transparentnej verejnej súťaže, za dodržania podmienok pre rovnosť príležitostí a nestrannosti, pričom konkrétne podmienky, zadania a výberové kritériá budú uverejnené v príslušnej výzve pre finančných sprostredkovateľov. Vzťah medzi administrátorom a vykonávateľom schémy bude upravený vzájomnou zmluvou (Operačnou zmluvou), v ktorej je administrátor povinný zabezpečiť všetky podmienky uvedené v článku M) tejto schémy. Operačné zmluvy musia takisto zabezpečovať dôsledné plnenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov ERDF ako aj umožňovať dôkladnú kontrolu a monitorovanie operácií zo strany EIF, poskytovateľa, vykonávateľa, ako aj strany príslušných riadiacich orgánov zodpovedných za implementáciu príslušných operačných programov. Uvedené sa považuje za splnené, ak je to vzájomne dohodnuté v operačnej zmluve.
E. Prijímatelia Prijímateľom štátnej pomoci formou rizikového kapitálu v rámci iniciatívy JEREMIE sa rozumie MSP registrovaný v Slovenskej republike. Určujúcou definíciou MSP je definícia uvedená v prílohe I nariadenia Komisie č. 800/2008. Pre stanovenie územnej oprávnenosti nie je rozhodujúce sídlo prijímateľa, ale umiestnenie investície v oprávnenom regióne.. Prijímateľmi pomoci nemôžu byť “podniky v ťažkostiach”, ktoré sú definované v článku 1 ods. 7 nariadenia Komisie č. 800/2008. Za podnik v ťažkostiach sa považuje MSP, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, alebo b) v prípade spoločnosti, kde aspoň určitý počet členov ručí neobmedzene za dlhy firmy, ak sa prekryla stratou viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, alebo c) bez ohľadu na typ dotknutej spoločnosti, ak spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. Podľa č. 1 ods. 7 nariadenia Komisie č. 800/2008 sa začínajúce MSP založené pred menej ako troma rokmi, bez ohľadu na typ dotknutej spoločnosti, nepovažujú za podniky nachádzajúce sa v ťažkostiach v tomto období, s výnimkou spoločností, ktoré v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi spĺňajú kritériá na to, aby sa stali predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. Rozhodujúcim termínom pre posúdenie začínajúceho MSP je dátum vydania živnostenského oprávnenia, resp. dátum zápisu do obchodného registra. Prijímateľmi pomoci podľa tejto schémy nemôžu byť ani podniky, voči ktorým je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom. Vo vzťahu k príslušnému zdroju financovania, resp. k príslušnému Operačnému programu, sa dodatočne uplatňujú nasledovné kritériá v rámci oprávnenosti prijímateľa pomoci: Oprávnenými prijímateľmi pomoci formou rizikového kapitálu financovaného z prostriedkov OP VaV sú všetky cieľové MSP, ktoré vykonávajú aktivity výskumu a vývoja. Schéma sa vzťahuje na pomoc vo všetkých odvetviach hospodárstva s výnimkou pomoci:
a) ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov nakupovaných od prvovýrobcov alebo uvedených na trh príslušnými podnikmi, alebo b) ak je pomoc podmienená tým, že má byť čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom. Schéma sa nevzťahuje na:
F. Oprávnené projekty Opatrenia rizikového kapitálu musia byť orientované na zisk. Na zabezpečenie toho, aby bolo opatrenie rizikového kapitálu orientované na zisk, musia byť splnené tieto podmienky: a) pre každú investíciu existuje podnikateľský zámer, ktorý obsahuje podrobnosti o výrobku, o vývoji predaja a rentabilite a stanovuje predbežnú životaschopnosť daného projektu a b) pre každú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia. Projekty sa musia zameriavať na nasledovné vecné priority výskumu v zmysle OP VaV:
Neoprávnenými projektmi sú: - nelegálne ekonomické aktivity (akákoľvek produkcia, obchodná činnosť alebo iná aktivita, ktorá je ilegálna podľa zákonov alebo nariadení platných pre príslušnú oblasť. Klonovanie ľudí pre účely reprodukcie je hodnotené ako nelegálna ekonomická aktivita), - produkcia a predaj tabakových výrobkov a liehovinových destilátov a príbuzných produktov, - financovanie výroby a predaja zbraní a munície všetkých druhov, - kasína a im podobné zariadenia, - aktivity zamerané na podnikanie sociálnych podnikov a projekty pre začínajúce mikro, malé a stredné podniky, pokiaľ sú tieto podniky podporované prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva financovaných z Európskeho sociálneho fondu, - výskum a vývoj alebo technické zlepšovanie súvisiace s elektronickými dátovými aplikáciami, ktoré sú zamerané na: (i) podporu akejkoľvek z aktivít zahrnutých do nepodporovaných sektorov uvedených v predchádzajúcich bodoch; (ii) internetový gambling a on-line kasína; (iii) pornografia; alebo ktoré slúžia na umožnenie ilegálneho: (i) prístupu do elektronických databáz; (ii) sťahovania elektronických dát, poskytnutia podpory pre financovanie výskumu, vývoja alebo technického zhodnotenia v súvislosti s: (i) klonovaním ľudí pre výskumné alebo terapeutické účely alebo (ii) geneticky modifikovanými organizmami (“GMOs”), - príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nemožno získať na výdavky v zmysle článku 7 nariadenia Rady č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.
G. Oprávnené výdavky Pre účely poskytovania podpory formou rizikového kapitálu, za podmienky splnenia všetkých ostatných podmienok tejto schémy, sa oprávnenosť výdavkov neposudzuje na základe predložených účtovných dokladov o zaplatení konkrétnych tovarov a služieb. Oprávneným výdavkom je samotná investícia do vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu cieľového MSP vo forme predštartového kapitálu, štartovacieho kapitálu a/alebo kapitálu na rozširovanie. Potvrdenia o výdavkoch vo forme prijatých faktúr a dôkaz o zaplatení za tovary a služby cieľovým MSP sa vyžadujú iba ako súčasť audítorskej činnosti na odôvodnenie finančnej pomoci zo Štrukturálnych fondov, kde kapitál poskytnutý cieľovému MSP na základe Investičnej zmluvy je podmienený určitými výdavkami na špecifické tovary a služby.
H. Forma pomoci Opatrenie rizikového kapitálu má formu majetkovej účasti SZRF v ziskovo orientovanom investičnom fonde rizikového kapitálu riadenom na komerčnom základe, ktorý uskutočňuje investície do cieľových MSP vo forme predštartového kapitálu, štartovacieho kapitálu a/alebo kapitálu na rozširovanie. Pre MSP v podporovaných oblastiach, ako aj pre malé podniky v nepodporovaných oblastiach, sa opatrenie rizikového kapitálu obmedzuje na poskytovanie predštartového kapitálu, štartovacieho kapitálu a/alebo kapitálu na rozširovanie. Pre stredné podniky v nepodporovaných oblastiach sa opatrenie rizikového kapitálu obmedzuje na poskytovanie predštartového kapitálu a/alebo štartovacieho kapitálu, okrem kapitálu na rozširovanie. „Predštartový kapitál“ znamená financovanie poskytované na štúdiu, posudzovanie a vývoj východiskovej koncepcie, ktorá predchádza fáze štartu. „Štartovací kapitál“ znamená financovanie poskytované spoločnostiam, ktoré svoje výrobky alebo služby doteraz komerčne nepredávali a ešte netvoria zisk, na vývoj výrobkov a počiatočný marketing. „Kapitál na rozširovanie“ znamená financovanie poskytované na rast a rozširovanie podniku, ktorý môže, ale nemusí mať vyrovnané hospodárenie, či dosahovať zisk, a to na účely zvýšenej výrobnej kapacity, rozvoja trhu alebo vývoja výrobkov, či na zabezpečenie ďalšieho prevádzkového kapitálu.
I. Výška pomoci Investičné tranže, ktoré má realizovať fond rizikového kapitálu, nesmú presiahnuť 1,5 mil. EUR na cieľový MSP v žiadnom období dvanástich mesiacov bez ohľadu na to, či sú celkom alebo čiastočne financované zo štátnej pomoci.
J. Stimulačný účinok Potreba poskytovať stimuly závisí od veľkosti trhového zlyhania týkajúceho sa rôznych druhov opatrení, príjemcov a etapy rozvoja MSP. Podpora v oblasti rizikového kapitálu musí vyústiť do zvýšenej dostupnosti rizikového kapitálu pre MSP a to najmä spoluinvestovaním zo strany súkromných investorov. Riziko „mŕtvej váhy“ („dead weight“) alebo nedostatočný stimulačný účinok znamená, že niektoré podniky, financované prostredníctvom štátom podporovaných opatrení, by mohli získať financie za rovnakých podmienok aj v prípade neexistencie štátnej pomoci (vytlačenie alebo „crowding out“). Za takýchto okolností sú štátne zdroje využívané neefektívne, a preto sú v tejto schéme ako aj vo výzvach pre finančných sprostredkovateľov stanovené rôzne kritériá pre výšku investičných tranží na cieľový MSP, stupeň zapojenia súkromných investorov a najmä zváženie veľkosti podniku a financovanej etapy podnikania v kontexte adresovania zistených nedostatkov trhu SR.
K. Podmienky poskytnutia pomoci Podmienky poskytovania pomoci budú bližšie špecifikované vo výzvach pre finančných sprostredkovateľov a následne v príslušnej operačnej zmluve medzi poskytovateľom pomoci a vykonávateľom schémy. Podmienky poskytovania pomoci medzi vykonávateľom schémy a prijímateľom pomoci budú nastavené v súlade s bežnými trhovými praktikami poskytovateľov finančných prostriedkov formou rizikového kapitálu. Každý prijímateľ pomoci predloží vykonávateľovi čestným vyhlásením, že sa voči nemu nenárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú so spoločným trhom
L. Kumulácia pomoci Maximálna výška pomoci podľa článku I. tejto schémy sa vzťahuje na celkovú výšku štátnej pomoci pre cieľový MSP bez ohľadu na to, či sa takáto pomoc financuje z miestnych, regionálnych, národných zdrojov alebo zo zdrojov EÚ. Pokiaľ ide o kumuláciu opatrení pomoci oslobodených od notifikačnej povinnosti na základe nariadenia Komisie č. 800/2008, ktoré majú oprávnené identifikovateľné náklady, a opatrení pomoci oslobodených od notifikačnej povinnosti na základe nariadenia Komisie č. 800/2008, ktoré nemajú identifikovateľné oprávnené náklady, uplatňujú sa tieto podmienky: a) ak cieľový MSP dostal kapitál v súlade s opatrením rizikového kapitálu podľa tejto schémy a následne počas prvých troch rokov po prvej rizikovej kapitálovej investícii požiada o pomoc, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Komisie č. 800/2008, príslušné stropy pomoci alebo maximálne oprávnené sumy na základe nariadenia Komisie č. 800/2008 sa znížia vo všeobecnosti o 50 % a v prípade cieľových podnikov, ktoré sa nachádzajú v podporovaných oblastiach, o 20 %. Zníženie nesmie presiahnuť celkovú výšku prijatého rizikového kapitálu. Toto zníženie sa neuplatňuje pri pomoci na výskum, vývoj a inovácie, ktorá je oslobodená podľa článkov 31 až 37 nariadenia Komisie č. 800/2008. b) pomoc pre mladé inovačné podniky sa počas prvých 3 rokov po jej poskytnutí nemôže kumulovať s inou pomocou oslobodenou na základe nariadenia Komisie č. 800/2008, pričom jedinou výnimkou je pomoc oslobodená na základe článku 29 nariadenia Komisie č. 800/2008 (pomoc vo forme rizikového kapitálu) a pomoc oslobodená na základe článkov 31 až 37 nariadenia Komisie č. 800/2008 (pomoc na výskum, vývoj a inovácie). „Podporované oblasti“ znamenajú regióny, ktoré sú na základe schválenej mapy regionálnej pomoci pre príslušný členský štát na obdobie 2007 – 2013 oprávnené na získanie regionálnej pomoci.
M. Mechanizmus poskytovania pomoci EIF na základe svojho manažérskeho mandátu koná v mene SZRF vo všetkých záležitostiach spoločnosti, pričom je zodpovedný, okrem iného, aj za výber finančného sprostredkovateľa (správcu fondu rizikového kapitálu). Výber finančného sprostredkovateľa bude uskutočnený prostredníctvom otvorenej transparentnej verejnej súťaže, za dodržania podmienok pre rovnosť príležitostí a nestrannosti, pričom konkrétne podmienky, zadania a výberové kritériá budú uverejnené v príslušnej výzve pre finančných sprostredkovateľov. Po výbere vykonávateľa schémy (správcu fondu rizikového kapitálu) sa vytvorí fond rizikového kapitálu (ako samostatná spoločnosť s právnou subjektivitou, alebo ako samostatný blok financií v rámci existujúcej štruktúry vybraného finančného sprostredkovateľa – inými slovami Nástroj finančného inžinierstva) na základe podpísania Operačnej zmluvy medzi vykonávateľom schémy a SZRF, v súlade s podmienkami a princípmi ustanovenými v čl. 28 a 29 nariadenia Komisie č. 800/2008, ktoré budú opätovne zohľadnené, ako aj bližšie špecifikované v príslušnej výzve pre finančných sprostredkovateľov. Tento fond rizikového kapitálu bude následne uskutočňovať investície formou rizikového kapitálu do cieľových MSP. Každý Finančný sprostredkovateľ (Nástroj finančného inžinierstva) v rámci príslušnej výzvy pripraví svoj Obchodný plán v súlade s príslušným Zadaním. V každom prípade musí Obchodný plán obsahovať nasledujúce prvky: (a) cieľový trh podnikateľov a kritériá, pravidlá a podmienky na ich financovanie; (b) operačný rozpočet; (c) vlastníctvo Nástroja finančného inžinierstva; (d) spolufinancujúcich partnerov alebo spoločníkov a podmienky ich účasti na Nástroji finančného inžinierstva (plánovaný fond rizikového kapitálu); (e) stanovy, alebo ak tieto nie sú k dispozícii, iné vnútorné pravidlá Nástroja finančného inžinierstva; (f) ustanovenia o profesionalite, kvalifikovanosti a nezávislosti manažmentu; (g) odôvodnenie pre a zamýšľané použitie príspevku zo Štrukturálnych fondov EÚ; (h) pravidlá pre Nástroj finančného inžinierstva ohľadom ukončenia investovania v podnikoch; a (i) ustanovenia o zrušení Nástroja finančného inžinierstva, vrátane opätovného využitia zdrojov vrátených Nástroju finančného inžinierstva z investícií, viažucich sa k príspevku z Operačného programu. Každá Operačná zmluva musí byť uzavretá v súlade s Predpismi EÚ o štrukturálnych fondoch a Implementačnými predpismi a v každom prípade musí obsahovať nasledovné podmienky: a) investičnú stratégiu a plánovanie; b) monitoring implementácie podľa stanovených pravidiel; c) ukončenie účasti (exit) príspevku z operačného programu z Nástroja finančného inžinierstva; d) ustanovenia o zrušení Nástroja finančného inžinierstva, vrátane opätovného využitia zdrojov vrátených Nástroju finančného inžinierstva z investícií, viažucich sa k príspevku z Operačného programu e) povinnosť vykonávateľa uskutočňovať ciele stanovené v Operačnej zmluve; f) špecifikácia akýchkoľvek vedľajších aktivít, ktoré majú byť implementované vykonávateľom, zameraných na zvýšenie povedomia verejnosti o dostupnosti nástrojov finančného inžinierstva; g) postup ohľadom revízie Obchodného plánu dohodnutej pre Operáciu; h) podmienky pravidelného podávania správ vykonávateľom voči SZRF v štandardizovanej forme a rozsahu; i) podmienky a postupy pre predloženie ročných účtovných výkazov Operácie vykonávateľovi a procesy auditovania, ktoré musí vykonávateľ dodržať pre Operáciu; j) výšku nákladov na riadenie a spôsob odmeňovania (performance incentives) pre vykonávateľa; a k) ochranu investora v súlade s trhovým štandardom a ustanovenia o zodpovednosti za porušenie Operačnej zmluvy. Operačná zmluva musí takisto stanoviť povinnosť Finančného sprostredkovateľa (vykonávateľa) zabezpečiť v Investičných zmluvách medzi Finančným sprostredkovateľom a jednotlivými financovanými cieľovými MSP, že: a) takéto MSP budú uchovávať záznamy o investícií alebo iných finančných príspevkoch urobených Finančným sprostredkovateľom najmenej za obdobie uvedené v článku 90(1) Nariadenia Rady č. 1083/2006; b) vykonávateľ bude prostredníctvom rokovaní alebo súdnou cestou dôsledne vymáhať svoje pohľadávky voči MSP; c) zástupcovia Slovenskej republiky (t.j. orgány, ktoré sú v zmysle Nariadenia Rady č.1083/2006 príslušné podieľať sa na implementácii Operačných programov), Komisie a EIF majú mať prístup do priestorov a k dokumentom takýchto MSP na účely zabezpečenia zákonnosti a pravidelnosti financovania z Operácie; d) toto financovanie pochádza čiastočne zo Štrukturálnych fondov EÚ; a e) takéto MSP nesmú uskutočniť žiadny úkon alebo rozhodnutie v rozpore s právom EÚ a Slovenskej republiky, najmä s predpismi upravujúcimi hospodársku súťaž. Za riadenie fondu rizikového kapitálu bude zodpovedať vybraný správca/ manažér fondu rizikového kapitálu. Na zabezpečenie toho, aby sa riadenie investičného fondu uskutočňovalo na komerčnom základe, musia byť splnené tieto podmienky: a) medzi profesionálnym správcom fondu a účastníkmi vo fonde musí existovať dohoda, ktorá stanovuje, že odmena správcu je viazaná na výkon, a ktorá stanovuje ciele fondu a navrhovaný časový harmonogram investícií, a b) súkromní investori majú zastúpenie pri rozhodovaní, napríklad prostredníctvom výboru investorov alebo poradného výboru, a c) pri správe fondov sa uplatňujú osvedčené postupy a regulačný dohľad. Fond poskytuje minimálne 70 % z jeho celkového rozpočtu investovaného do cieľových MSP vo forme vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu. „Vlastný kapitál“ znamená vlastnícky podiel v spoločnosti, ktorý reprezentujú akcie vydané investorom. „Kvázi vlastný kapitál“ znamená finančné nástroje, ktorých návratnosť pre majiteľa je daná predovšetkým ziskom alebo stratami príslušnej cieľovej spoločnosti a ktoré sú nezaistené v prípade platobnej neschopnosti. „Súkromný vlastný kapitál“ znamená súkromné investovanie – na rozdiel od investovania z verejných zdrojov – do vlastného kapitálu alebo do kvázi vlastného kapitálu nekótovaných spoločností vrátane kapitálu rizikových fondov. Najmenej 50 % finančných prostriedkov fondu/fondov musia poskytnúť súkromní investori. V prípade investičných fondov zameraných výhradne na MSP v podporovaných oblastiach musia aspoň 30 % finančných prostriedkov poskytnúť súkromní investori. Náklady na riadenie fondu/ fondov nesmú prekročiť ročný priemer 3% viazaného kapitálu. Rozdelenie zisku medzi jednotlivých investorov fondu/ fondov rizikového kapitálu, ako aj spôsob investovania, miera privátneho spolufinancovania, investičný časový horizont a odmeňovanie manažéra budú bližšie špecifikované vo výzvach pre finančných sprostredkovateľov SZRF. Keďže fond rizikového kapitálu s majetkovou účasťou SZRF bude ziskovo orientovaný a riadený na komerčnom základe, podmienky poskytnutia pomoci na úrovni finančného sprostredkovateľa vo vzťahu k cieľovému MSP budú dohodnuté v každej individuálnej Investičnej zmluve na základe tradičných trhových praktík (za podmienky dodržania príslušnej národnej legislatívy, EU legislatívy a podmienok uvedených v tejto schéme).
N. Rozpočet Indikatívny rozpočet na nástroje finančného inžinierstva je 27.7mil. EUR, ak by sa uplatnil nástroj rizikového kapitálu podľa GBER v plnej výške.
O. Transparentnosť a monitorovanie Transparentnosť schémy a zabezpečenie zverejnenia schválenej štátnej pomoci zabezpečuje poskytovateľ v zmysle nariadenia Rady č. 1828/2006 a ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poskytovateľ pomoci po nadobudnutí účinnosti schémy pomoci uverejní na internete úplné znenie opatrenia pomoci a zabezpečí, že úplné znenie opatrenia pomoci zostane dostupné na internete do konca účinnosti daného opatrenia. Monitorovanie znamená proces zbierania a analýzy finančných a nefinančných informácií na pravidelnej báze s cieľom merať postup Iniciatívy JEREMIE v rámci aktivít SZRF a Finančných sprostredkovateľov voči Investičnej stratégií a súlad s právnym a zmluvným rámcom. EIF na základe svojho manažérskeho mandátu v SZRF zabezpečí, aby Operačné zmluvy obsahovali nevyhnutné ustanovenia, ktoré umožnia EIF zhromažďovať príslušné informácie od Finančných sprostredkovateľov na zabezpečenie dostatočného monitorovania Operácií, vrátane príslušných informácií, ktoré sa budú zhromažďovať od cieľových MSP prijímajúcich podporu formou rizikového kapitálu. EIF na základe svojho manažérskeho mandátu v SZRF vypracuje za každý kalendárny rok výročnú správu o postupe, ktorá bude obsahovať podrobnú analýzu aktivít HJF, analýzu postupu implementácie a podrobné informácie o postupe operácií (vrátane informácií o poskytnutej štátnej pomoci, ktoré EIF doručí vykonávateľ). Riadiacim orgánom bude každá takáto výročná správa o postupe doručená prostredníctvom svojich zástupcov v Dozornej rade SZRF. EIF zabezpečuje spracovanie informácií získaných od vykonávateľov a prijímateľov pomoci a ich sprostredkovanie poskytovateľovi pomoci, v súlade so Zmluvou o financovaní. EIF po nadobudnutí účinnosti schémy, resp. jej dodatku, zabezpečí jej zverejnenie a dostupnosť schémy v úplnom znení na internetovej stránke www.szrf.sk minimálne počas obdobia účinnosti schémy. Vykonávateľ schémy kontroluje dodržiavanie všetkých podmienok stanovených v tejto schéme, najmä dodržiavanie stropu maximálnej výšky pomoci podľa článku I. tejto schémy. Vykonávateľ schémy vedie evidenciu pomoci, ktorá obsahuje úplné informácie o každej pomoci poskytnutej v rámci schémy. Vykonávateľ schémy uchováva doklady a záznamy týkajúce sa schémy pomoci 10 rokov od dňa, kedy poskytol poslednú pomoc v rámci tejto schémy. Prijímateľ uchováva dokumentáciu týkajúcu sa poskytnutej pomoci 10 rokov odo dňa, kedy mu bola poskytnutá pomoc podľa tejto schémy.
P. Kontrola a vládny audit EIF, na základe svojho manažérskeho mandátu v SZRF, bude riadiť SZRF tak, aby príslušné riadiace orgány Európska Komisia, EIF a ich oprávnení zástupcovia, Európsky dvor audítorov a všetky ostatné inštitúcie Európskej únie alebo orgány Európskej únie, národné orgány auditu alebo ich riadne oprávnený zástupcovia, mohli vykonať akýkoľvek audit, ktorý považujú za potrebný s ohľadom na prostriedky EÚ a SZRF na úrovni SZRF a taktiež nižšie na úrovni Finančného sprostredkovateľa a podporovaného cieľového MSP. EIF, na základe svojho manažérskeho mandátu v SZRF zabezpečí, že ustanovenia umožňujúce kontrolu a vnútorný audit budú zahrnuté do príslušných Operačných zmlúv a následne vykonávateľ zabezpečí ich zahrnutie do Investičných zmlúv s cieľovým MSP. SZRF, finanční sprostredkovatelia, ako aj cieľové MSP, uschovávajú príslušnú dokumentáciu pre kontrolné účely: - po dobu troch rokov od skončenia Operačného programu v súlade s článkom 89(3) nariadenia Rady č. 1083/2006; - po dobu troch rokov od čiastočného skončenia Operácie v rámci čiastočného skončenia Operačného programu v súlade s článkom 88 nariadenia Rady č. 1083/2006.
Q. Platnosť a účinnosť schémy Schéma nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej zverejnenia v Obchodnom vestníku. Poskytovateľ zabezpečí zverejnenie schémy vrátane jej dodatkov v Obchodnom vestníku a na svojich webových stránkach do 10 pracovných dní od jej zverejnenia v Obchodnom vestníku minimálne počas obdobia účinnosti schémy. Zmeny v schéme je možné vykonať formou písomných dodatkov ku schéme. Platnosť a účinnosť každého dodatku nastáva dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku. Zmeny schémy je možné vykonať na základe rozhodnutia poskytovateľa pomoci po schválení príslušným riadiacim orgánom. Zmeny v európskej legislatíve podľa čl. B alebo v akejkoľvek s ňou súvisiacej legislatíve musia byť premietnuté do schémy najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia ich účinnosti. Platnosť schémy končí 31. decembra 2013. Do tohto termínu musí byť podaná žiadosť o poskytnutie pomoci aj rozhodnuté o poskytnutí pomoci.
Prílohy Príloha č. 1 - Definícia MSP
PRÍLOHA Č. 1 Článok 1 Podnik Za podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu. Sem patria najmä samostatne zárobkovo činné osoby a rodinné podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné činnosti, a partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť.
Článok 2 Počet pracovníkov a finančné limity určujúce kategórie podnikov 1. Kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR. 2. V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. EUR. 3. V rámci kategórie MSP sa mikropodnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 mil. EUR.
Článok 3 Typy podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm 1. „Samostatný podnik“ je každý podnik, ktorý nie je zatriedený ako partnerský podnik v zmysle odseku 2 alebo ako prepojený podnik v zmysle odseku 3. 2. „Partnerské podniky“ sú všetky podniky, ktoré nie sú zatriedené ako prepojené podniky v zmysle odseku 3 a medzi ktorými je takýto vzťah: podnik (vyššie postavený podnik) vlastní, buď samostatne, alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi v zmysle odseku 3, 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv iného podniku (nižšie postavený podnik). Podnik sa však môže klasifikovať ako samostatný, teda ako podnik, ktorý nemá žiadne partnerské podniky, aj keď investori tento limit 25 % dosiahnu alebo prekročia, za predpokladu, že títo investori nie sú prepojení v zmysle odseku 3 individuálne alebo spoločne s príslušným podnikom: a) verejnými investičnými spoločnosťami, spoločnosťami investujúcimi do rizikového kapitálu, fyzickými osobami alebo skupinami fyzických osôb, ktoré sa pravidelne zúčastňujú na rizikových investičných aktivitách, ktoré investujú vlastný kapitál do nekótovaných firiem (podnikateľskí anjeli) za predpokladu, že celkové investície týchto podnikateľských anjelov v rovnakom podniku sú nižšie ako 1 250 000 EUR; b) univerzitami alebo neziskovými výskumnými strediskami; c) inštitucionálnymi investormi, vrátane regionálnych rozvojových fondov; d) orgánmi miestnej samosprávy, ktoré majú ročný rozpočet menší ako 10 mil. EUR a menej ako 5 000 obyvateľov. 3. „Prepojené podniky“ sú podniky, ktoré majú nasledovné vzájomné vzťahy: a) podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku; b) podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu; c) podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách; d) podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s inými akcionármi tohto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku. Existuje predpoklad, že dominantný vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v druhom pododseku odseku 2 nezapoja priamo alebo nepriamo do vedenia príslušného podniku bez toho, aby boli dotknuté ich práva ako akcionárov. Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom zo vzťahov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov, alebo majú niektorého z investorov uvedených v odseku 2, sa tiež považujú za prepojené. Podniky, ktoré sa nachádzajú v jednom alebo niektorom inom z takýchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak sa podieľajú svojou činnosťou alebo časťou svojej činnosti na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch. Za „priľahlý trh“ sa považuje trh pre výrobok alebo službu, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššej alebo nižšej pozícii vo vzťahu k relevantnému trhu. 4. Okrem prípadov uvedených v odseku 2 druhom pododseku sa podnik nemôže považovať za MSP, ak 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv je priamo alebo nepriamo kontrolovaných spoločne alebo individuálne jedným alebo viacerými verejnými orgánmi. 5. Podniky môžu poskytnúť vyhlásenie o svojom postavení samostatného podniku, partnerského podniku alebo prepojeného podniku vrátane údajov týkajúcich sa limitov stanovených v článku 2. Vyhlásenie sa môže poskytnúť aj vtedy, keď je kapitál rozptýlený tak, že nie je možné presne určiť, kto ho vlastní, v takomto prípade podnik môže poskytnúť vyhlásenie v dobrej viere, že môže odôvodnene predpokladať, že jeden podnik nevlastní alebo spoločne navzájom prepojené podniky nevlastnia 25 % alebo viac. Také vyhlásenia sa poskytnú bez toho, aby boli dotknuté kontroly alebo vyšetrovania ustanovené podľa vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel Spoločenstva.
Článok 4 Údaje používané v prípade počtu pracovníkov a finančných súm a referenčného obdobia 1. Údaje, ktoré je potrebné použiť v prípade počtu pracovníkov a finančných súm, sú údaje týkajúce sa posledného schváleného účtovného obdobia a vypočítané na ročnom základe. Zohľadňujú sa odo dňa účtovnej uzávierky. Výška zvoleného obratu sa vypočíta bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní. 2. Ak podnik v deň účtovnej uzávierky zistí na ročnom základe, že počet zamestnancov alebo finančné limity sú vyššie alebo nižšie, ako je stanovené v článku 2, nebude to mať za následok stratu alebo nadobudnutie štatútu stredného, malého podniku alebo mikropodniku, pokiaľ sa tieto limity neprekročili v dvoch za sebou nasledujúcich účtovných obdobiach. 3. V prípade novozaložených podnikov, ktorých účtovné uzávierky ešte neboli schválené, sa uplatnia údaje získané čestným odhadom vykonaným v priebehu finančného roku.
Článok 5 Počet pracovníkov Počet pracovníkov zodpovedá počtu ročných pracovných jednotiek (RPJ), to znamená, počtu osôb, ktoré pracujú na plný úväzok v rámci príslušného podniku alebo v jeho mene počas celého posudzovaného referenčného roku. Práca osôb, ktoré nepracovali celý rok, práca tých osôb, ktoré pracovali na kratší pracovný čas bez ohľadu na trvanie, a práca sezónnych pracovníkov sa počítajú ako podiely RPJ. Pracovníci pozostávajú zo: a) zamestnancov; b) osôb pracujúcich pre podnik, ktorý mu podlieha a ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za zamestnancov; c) vlastníkov-manažérov; d) partnerov vykonávajúcich pravidelnú činnosť v podniku a majúcich finančný prospech z podniku. Učni alebo študenti, ktorí sa zúčastňujú na odbornom vzdelávaní na základe učňovskej zmluvy alebo zmluvy o odbornom výcviku, sa nepovažujú za pracovníkov. Doba trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky sa nezapočítava.
Článok 6 Vyhotovenie údajov o podniku 1. V prípade samostatného podniku sa údaje, vrátane počtu pracovníkov, určia výlučne podľa účtovnej uzávierky tohto podniku. 2. Údaje o podniku, ktorý má partnerský podnik alebo prepojené podniky, sa určia, vrátane počtu pracovníkov, na základe účtovnej uzávierky a iných údajov o podniku, alebo, ak sú k dispozícii, podľa konsolidovaných účtovných uzávierok, na ktorých sa podnik podieľa prostredníctvom konsolidácie. Údaje uvedené v prvom pododseku sa pridajú k údajom každého partnerského podniku príslušného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu. Výsledok je úmerný percentuálnemu podielu kapitálu alebo hlasovacích práv (podľa toho, čo je väčšie). V prípade, keď krížové akcie vlastnia dva podniky, použije sa vyššie percento. K údajom uvedeným v prvom a druhom pododseku sa pridá 100 % údajov každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo prepojený s príslušným podnikom, ak už údaje neboli zahrnuté prostredníctvom konsolidácie v účtovných uzávierkach. 3. Na uplatnenie odseku 2 sa údaje partnerských podnikov príslušného podniku určia z ich účtovných uzávierok a ostatných konsolidovaných údajov, ak existujú. K týmto údajom sa pripočíta 100 % údajov podnikov, ktoré sú prepojené s týmito partnerskými podnikmi, pokiaľ ich účtovné údaje už nie sú zahrnuté prostredníctvom konsolidácie. Na uplatnenie toho istého odseku 2 sa údaje podnikov, ktoré sú prepojené s príslušným podnikom, určia z ich účtovných uzávierok a ostatných konsolidovaných údajov, ak existujú. K týmto údajom sa pripočítajú proporcionálne údaje každého prípadného partnerského podniku tohto prepojeného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení vo vzťahu k nemu, pokiaľ už údaje neboli zahrnuté v konsolidovaných účtovných uzávierkach s percentuálnym podielom, ktorý je aspoň úmerný percentu uvedenému podľa druhého pododseku odseku 2. 4. Ak sa v konsolidovaných účtovných uzávierkach neuvádzajú za daný podnik údaje o pracovníkoch, čísla týkajúce sa pracovníkov sa vypočítajú úmerne na základe súhrnu údajov z jeho partnerských podnikov a pripočítaním údajov z podnikov, s ktorými je príslušný podnik prepojený.
[1] Ú. v. EÚ L 214 zo dňa 9. augusta 2008, str. 3. [2] Ú. v. EÚ L 210 zo dňa 31. júla 2006, str. 25. [3] Ú. v. EÚ L 210 zo dňa 31. júla 2006, str. 1. [4] Ú. v. EÚ L 371 zo dňa 27. decembra 2006, str. 1. |
||||||||||